Hovorí sa, že učiteľstvo nie je práca, ale poslanie. A my v našom „Penzióne“ každý deň vidíme, že je to pravda. Hoci v našich priestoroch nezvoní na prestávku a chodby nepripomínajú školský dvor, duch poznania, trpezlivosti a noblesy je u nás prítomný práve vďaka našim obyvateľkám – bývalým pani učiteľkám.
Pri príležitosti Dňa učiteľov sme sa pristavili pri tých, ktoré zasvätili život formovaniu budúcich generácií. Byť učiteľom v minulosti znamenalo byť pilierom komunity. Stáli pred tabuľou v časoch, keď slovo ‚pani učiteľka‘ malo obrovskú váhu. Učili deti nielen čítať a písať, ale aj to, ako byť dobrými ľuďmi. Prešli im cez ruky stovky osudov – z malých prváčikov formovali dospelých ľudí, ktorí na nich dodnes s láskou spomínajú.
Aj dnes, v seniorskom veku, v nich spoznáte pedagogický takt. Je to vidieť v spôsobe, akým sa vyjadrujú, v ich záujme o dianie vo svete alebo v tom, ako rady poradia a pomôžu ostatným. Učiteľská iskra v nich skrátka nevyhasla.
Chceli by sme si dnes s Vami trošku zaspomínať. Na tie rána v školských laviciach, na vôňu kriedy, na prvé šlabikáre, ale aj na tie drobné nezbednosti Vašich žiakov, ktoré Vám dnes možno vyčaria úsmev na tvári.
Na otázky nám ochotne odpovedali bývalé pani učiteľky pani Mária U., pani Darina M. a pani Mária D.
1. Začiatky a prvé kroky
– Pamätáte si ešte na svoj úplne prvý deň v škole? Aké ste mali pocity, keď ste sa prvýkrát postavili pred katedru?
p. Mária U. – Začínala som na slovenskej škole v Kolárove. Ako absolventka som musela nastúpiť na umiestenku.
p. Mária D. – Po skončení školy ma na umiestenku poslali pri Nitru. Každý deň som dochádzala.
p. Darina M. – Prvý deň v škole, bol napínavý, až stresujúci, najmä keď žiakov – prvákov doviedli do triedy rodičia. Bol to slávnostný deň pre žiakov aj pre mňa. Bola to chvíľa radostná a nezabudnuteľná.
– Čo vás priviedlo k učiteľstvu? Bol to váš detský sen, alebo vás inšpiroval nejaký váš vlastný učiteľ?
p. Mária U. – Rozhodla som sa až po skončení gymnázia v roku 1963.
p. Mária D. – Odkedy si pamätám som chcela byť učiteľkou.
p. Darina M. – Bol to môj detský sen a v škole moja bývalá a nezabudnuteľná pani učiteľka, ktorú som doslova kopírovala.
– Aké vtedy nosili pani učiteľky oblečenie, aby mali pred žiakmi prirodzený rešpekt?
p. Mária U. – Vždy sme boli elegantne oblečené a topánky na vysokých podpätkoch.
p. Mária D. – Obliekali sme sa vkusne a museli sme byť upravené a v škole sme museli nosiť tmavomodrý plášť.
p. Darina M. – Naše oblečenie muselo byť vkusné estetické, žiadne výstrelky. Nesmeli sme nosiť nohavice
2. Spomienky na triedu a žiakov
– Mali ste nejakého žiaka, ktorý bol „číslo“, ale napriek tomu ste ho mali veľmi rada?
p. Mária U. – V každej triede boli takí. Neboli drzí, vytvárali vždy dobrú náladu.
p. Mária D. – Áno, mala som rada huncútov. Pamätám si na jedného volal sa Peter. Neobsedel a so všetkým chcel pomáhať. Stále na seba pútal pozornosť.
p. Darina M. – V kolektíve boli aj šibali aj viac utiahnutí. Ku všetkým som pristupovala s láskavou prísnosťou, nikoho som nepodceňovala.
– Dostali ste niekedy od žiaka darček alebo kresbu, ktorú ste si dlho opatrovali?
p. Mária U. – Ešte stále mám niekoľko talizmanov od žiakov – dostala som ich počas spoločných výletov.
p. Mária D. – Áno kresbičky a kvety. Kresbičky som si odkladala.
p. Darina M. – Dostávala som veľa darčekov aj detských kresbičiek, ktoré som s láskou opatrovala. Najviac bolo kvetov
– Čo vás na deťoch vedelo najviac rozosmiať?
p. Mária U. – Ich naivita a úprimnosť – hlavne pred písomkou
p. Mária D. – Tie ich huncútstva. Často sme sa na nich zasmiali.
p. Darina M. – Detské bezprostredné odpovede medzi spolužiakmi
3. Dobová atmosféra (Vôňa a zvuk školy)
– Spomínate si na vôňu vtedajšej triedy? (napr. vôňa kriedy, čerstvo naolejovaného dreva alebo atramentu).
p. Mária U. – Vôňa farebné kriedy, žiaci písali farebnými perami.
p. Mária D. – Vôňu dymu, lebo sme si sami kúrili v triedach.
p. Darina M. – Vôňa čerstvo naolejovanej drevenej podlahy.
– Písali vaši žiaci ešte pierkami a namáčali ich do kalamárov, alebo už mali guľôčkové perá?
p. Mária U. – Písali guličkovými perami tzv. čínske perá – úzky profil.
p. Mária D. – Písali ceruzkou a plniacimi atramentovými perami.
p. Darina M. – Písali plniacimi perami, naplnenými atramentom. Pri písaní používali pijaky.
– Aké pomôcky ste vtedy používali? (Napríklad premietačky, veľké mapy alebo počítadlá).
p. Mária U. – Na geografii veľké mapy, atlas, glóbus, premietačka, meotar. Kalkulačky až po roku 1985 – aj to iba kúpené v Tuzexe.
p. Mária D. – Premietačka, meotar, magnetofón
p. Darina M. – Používali sa počítadlá, veľké mapy, gramofón, magnetofón, premietačka.
4. Odkaz a hrdosť
– Čo bolo pre vás na učiteľstve najkrajšie? Ten moment, keď žiakovi „svitlo“ v očiach, alebo spoločné výlety?
p. Mária U. – Boli to jednak 3 – dňové výlety a hlavne úspešné uplatňovanie žiakov na ďalších školách a v živote.
p. Mária D. – Keď dieťa prišlo za mnou a ma objalo.
p. Darina M. – Najkrajší moment bol ten, keď žiak nevedel niečo pochopiť a odrazu mu svitlo.
– Čo by ste poradili dnešným mladým učiteľkám? Čo je podľa vás v škole najdôležitejšie?
p. Mária U. – Veľa sa rozprávať so žiakmi, aby pochopili ich správanie.
p. Mária D. – Nie všetko čo je medzi žiakom a učiteľom, je aj pre rodiča.
p. Darina M. – Odbúrať memorovanie, ale násobilku a vybrané slová musia vedieť naspamäť.
– Ktorý predmet ste učili najradšej a prečo?
p. Mária U. – Aby som mohla študovať geografiu, musela som si zobrať kombináciu s matematikou. Tú som nakoniec aj učila. Zemepis som mala iba v triede, kde som bola triedna.
p. Mária D. – Vlastiveda a Prvouka
p. Darina M. – Matematika, Vlastiveda, Zemepis
Drahé naše pani učiteľky, ďakujeme Vám. Nielen za roky strávené za katedrou, ale aj za to, že nás aj dnes učíte niečomu vzácnemu: ako s gráciou a múdrosťou prijímať jeseň života. Prajeme Vám k Vášmu sviatku najmä pevné zdravie a pocit hrdosti na všetko, čo ste do svojich žiakov zasiali.
