Jar tento rok nechutí len po slnku, ale aj po čerstvo prevrátenej zemine. Naše klientky sa rozhodli nezaháľať a spoločnými silami premenili nevyužitý kúsok dvora na prosperujúcu úžitkovú záhradu. Práca, ktorá začala nenápadným sadením, onedlho prinesie radosť, pohyb a novú energiu do každodenného života senioriek. Pre mnohé z našich dám nie je motyka či hrable žiadnou novinkou. Práve naopak. Väčšina z nich vyrastala v domoch so záhradami, kde bolo pestovanie vlastnej zeleniny prirodzenou súčasťou života. „Cítiť hlinu medzi prstami mi pripomína detstvo a mladosť. Človek má zrazu pocit, že je stále užitočný a že niečo pod jeho rukami rastie,“ hovoria. Hoci cieľom je dopestovať si vlastnú zeleninu, sociálni pracovníci vidia v tejto aktivite oveľa hlbší význam. Záhradkárčenie funguje ako prirodzená forma terapie. Rozvoj jemnej motoriky, sadenie drobných semienok a okopávanie udržiava ruky v pohybe. Psychická pohoda. Pobyt na čerstvom vzduchu a slnku preukázateľne zlepšuje náladu a zmierňuje stres. Budovanie komunity. Pri pletí buriny sa preberú všetky dôležité témy od rodinných receptov až po spomienky na mladosť. Od prvého výkopu k spoločnej úrode. Príprava záhonov dala zabrať, no výsledok bude stáť za to. Klientky si samy rozdelili úlohy, niekto radšej zalieva, iný sa stará o precízne okopávanie. Táto iniciatíva ukazuje, že život v zariadení sociálnych služieb nie je o nečinnosti, ale o hľadaní nových ciest k radosti. Naša záhrada je dôkazom, že ak sa spojí chuť do práce s láskou k prírode, dokážu rozkvitať nielen rastliny, ale aj ľudské vzťahy.
