V tichom a láskavom objatí spomienok sa v našom zariadení sociálnych služieb konalo výnimočné a hlboko dojímavé podujatie. Pri príležitosti tretieho výročia posvätenia našej  Kaplnky Panny Márie Matky ustavičnej pomoci sa slúžila zádušná svätá omša, ktorá bola venovaná tým, ktorí v tomto roku skončili svoju pozemskú púť v Penzióne, našim zosnulým klientom. Kaplnka, ktorá je pre mnohých obyvateľov a zamestnancov tichým prístavom nádeje a pokoja, bola v tento deň skutočne plná spomínajúcich. Účasť bola mimoriadne hojná, čo svedčí o sile komunity a nezabudnuteľných putách, ktoré nás spájajú. Tí, pre ktorých už neostalo miesto v laviciach, s pokorou a sústredením sedeli pozdĺž chodby, aby si vypočuli Božie slovo a zdieľali túto vzácnu chvíľu spomínania. Svätú omšu celebroval duchovný pre zariadenia sociálnej starostlivosti Vdp. Andrej Guniš, ktorý vo svojich slovách obsiahol tú správnu mieru útechy, viery a vďaky. Pripomenul, že: „Láska, ktorú sme si navzájom dávali a spoločné chvíle, ktoré sme prežili, sú to najcennejšie, čo po našich blízkych ostáva. Nie sú preč, len nás chvíľu nevidia. Ich láska nás naďalej obklopuje a vlieva nám silu do každodenného života.“ Duchovný zdôraznil, že naša kaplnka nie je len miesto, ale predovšetkým srdce nášho domova, kde každá modlitba a každá spomienka vytvára most medzi nebom a zemou. Celým priestorom sa niesli tóny tichých, ale hlbokých piesní, ktoré sprevádzali slzy a dojatie. Boli to piesne, ktoré hovorili o nádeji, odpustení a večnom živote. Svätá omša nebola len spomienkou na odchod, ale najmä oslavou života, ktorý naši klienti žili. Bola to chvíľa, kedy sme si uvedomili, aké dôležité je byť tu jeden pre druhého. Pre rodinných príslušníkov a súčasných klientov bola táto zádušná omša liečivým balzamom na dušu a silným potvrdením, že na svojich blízkych nezabúdame. Nech je naša kaplnka aj naďalej miestom, kde spomienka na zosnulých žije v každej modlitbe a kde sa srdcia všetkých prítomných spájajú v láske.