Spoločenské hry v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) už dávno nie sú len spôsobom, ako „zabiť čas“. Pre seniorov predstavujú jeden z najúčinnejších nástrojov na udržanie mentálnej sviežosti, sociálneho kontaktu a celkovej chuti do života. Starnutie prirodzene prináša určité oslabenie kognitívnych funkcií. Hry však fungujú ako posilňovňa pre mozog.  Podporujú logické myslenie, ktoré vyžadujú strategické plánovanie a sústredenie ako napr. šachy, alebo dáma. Pri spoločenských hrách ako sú kartové hry, alebo pexeso trénujeme aj svoju krátkodobú pamäť a pri scrabble si výborne precvičíme slovnú zásobu, ktorá pomáha udržiavať si vyjadrovacie schopnosti a loviť v pamäti informácie, ktoré by inak zostali nevyužité. Spoločenská hra je prirodzený „ľadoborec“. Pomáha novým klientom nadviazať kontakt s tými, ktorí sú v zariadení dlhšie. Hry nám pomáhajú pri budovaní komunity napr. spoločný smiech pri „Človeče, nehnevaj sa“ vytvára medzi seniormi putá a pocit náležitosti k skupine. Mnohé hry vyžadujú fyzickú manipuláciu – miešanie kariet, hádzanie kockou, posúvanie figúrok či ukladanie dielikov puzzle. Tieto drobné pohyby sú vynikajúcou formou rehabilitácie, udržiavajú ohybnosť prstov a koordináciu ruka-oko, pomáhajú seniorom s artritídou alebo po neurologických ochoreniach udržiavať si určitú mieru manuálnej zručnosti. Do života vnášajú dynamiku a emócie. Pocit víťazstva dokáže seniorovi zdvihnúť sebavedomie a vyplaviť endorfíny, ktoré bojujú proti depresiám a apatii. Aj prehra má svoj význam – učí seniorov spracovávať emócie v bezpečnom prostredí a udržiava ich v kontakte s realitou.