Počasie pre Nitriansky kraj

december 2020
P U S Š P S N
« Máj    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031  

penzión

  • Zobrazené stránky : 293693
  • Návšteníci : 66784
  • Stránky za 24 hod.: 128
  • Návšteníci za 24 hod. : 46

Webmail:

vstup

O vzájomnej pomoci medzi prijímateľmi sociálnych služieb

Je v dnešnej dobe nezištná pomoc iba teória v knihách? Prislúcha tento typ pomoci iba svätcom?  Dokážu si vzájomne pomáhať ľudia v geriatrickej krehkosti, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu? Ako si pomáhajú ľudia, ktorí sami potrebujú pomoc?

Pracujem v „PENZIÓNE“ Zariadení sociálnych služieb v Topoľčanoch, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK a mojím chlebíkom je pomáhajúca profesia. Mám za to, že pomoc ako taká je pozitívny výkon, ušľachtilý postoj hodný zamyslenia. Hľadám odpovede na svoje otázky a ostávam ešte viac vnímavá voči okolitému svetu. Snažím sa nenápadne zachytiť prirodzené momenty, v ktorých sa odohrávajú rôzne formy pomoci.

Pri prosociálnom správaní ide o spoluprácu, pomoc, darovanie a delenie sa. Pomáhať znamená, čerpanie vlastných síl a potom úsilie vynaložiť pre druhého. Existujú však rôzne druhy pomoci. Pomoc ako taká má rôznu intenzitu. Niekto by pre ňu zomrel, v niekom len tak ticho drieme. Pomoc môže byť etický kódex človeka, vplyv morálnej filozofie, niečo naučené ako stopy rodičovskej výchovy. Pomoc môže byť dobrý skutok, taký ten „schodík do neba“. Aktívna viera sa prejavuje skutkom milosrdenstva. Pomoc z vnútorného presvedčenia od niekoho so súcitnou a láskavou povahou, akási obetavá nátura, filantrop a ľudomil. Pomoc na dlh vyzerá ako karmický kruh – za vynaloženie pomoci sa očakáva podobné. Jednoducho povedané „Aký požičaj taký vráť.“,  alebo „Ja som tu dnes pre teba a ty tu budeš pre mňa zajtra.“.

Prijímatelia sociálnych služieb majú podobné životné cesty, majú na seba čas a pomáhajú si rozhovormi. Medzi mnohými sú bútľavé vŕby a aktivisti, ktorí štartujú jeden druhého.  Pokiaľ sú si vzájomne sympatickí,  radi pestujú priateľstvá. Majú prirodzenú a nefalšovanú neverbálnu komunikáciu –  vedia sa navzájom utešiť, pohladia sa, nemajú zábrany sa postískať. Vidím medzi nimi veľa prirodzenej empatie, prejavujú si úctu a spolupatričnosť. Akoby si uvedomovali, že sa rýchlo tratia, a tí čo ešte zostali, spoločne hľadia na hmlistý horizont. V drobnostiach sú skryté veľké veci – darujú si rezané kvety, požičajú si teplé ponožky a okuliare, ošúpu si pomaranč, nastrúhajú jablko, prinesú teplejšiu deku, urobia drobný nákup. Pomoc znamená prejaviť kúsok človečiny. Len tak. Človek človeku, ľudia ľuďom.

Systematické pozorovanie je veľmi inšpiratívne. Sme diváci mnohých životných príbehov. Mať vôľu pomáhať je dôležité, pretože kde je vôľa, tam je cesta. Napodobňujme dobré skutky, pretože to je tá cesta najľahšia. Dobro pramení z nás. Podporujme sa a ponáhľajme sa pomáhať. Presne tak ako hovorila Marie Svatošová o tom, že skutočne doprevádzať znamená, ísť kus cesty spoločne.

[nggallery id=”270″]