Pán Bago oslávil 103 rokov
Ľudia od nepamäti hľadajú recept na dlhovekosť a pýtajú sa, tých skôr narodených, či by neprezradili podstatu dožitia sa vysokého veku. Žiaľ ani vedci, ani obyčajní ľudia toto tajomstvo nevedia odhaliť. Na základe výpovede našich najstarších obyvateľov je možná len individuálna interpretácia.
Náš najstarší obyvateľ, pán Štefan Bago, sa narodil v roku 1913 a 2. novembra oslávil úcty hodných 103 rokov. Skromný, spokojný a vždy usmiaty pán, ktorý si veľmi dobre a detailne pamätá na časy dávno-minulé. Na otázku: „ Čo vidíte, pri pohľade na svoj život späť?“ pán Bago odpovedal: „Keď sa pozriem dozadu, teším sa z práce vlastných rúk, zo spomienok na pomoc druhým. Bolo chudoby…išlo o chleba, no tváre ľudí boli šťastnejšie. Morálka bola lepšia, viera bola silnejšia. Bol som hrdým a poslušným vojakom, oddane som slúžil svojej vlasti. Počas života som zachovával všetky sviatky a pôsty. Som rád, že som tu a vďaka Bohu, že ma nič nebolí a neužívam žiadne lieky.“.
Z rozhovoru a zo zaujímavých príbehov si dokážeme predstaviť, aké to vtedy bolo… Ľudia si vzájomne viacej pomáhali, nielen na „revanž“, ale aj nezištne. Existovali priateľstvá v pravom zmysle slova. Ľudí viacej spájali udalosti – dobré i tie zlé, súdržnosť bola funkčná. Chudobní si pomáhali, ako hovorí pán Bago: „ ťahali za jeden povraz“…
Je očividné, ako sa pán Bago raduje z návštevy a pri rozprávaní sa usmieva. Máme možnosť vidieť cenný dar v podobe schopnosti tešiť sa z prebiehajúcej chvíle. Pán riaditeľ Mgr. Ondrej Božik, za seba i v mene všetkých zamestnancov „Penziónu“, zaželal pánovi Bagovi všetko len to najlepšie a na osladenie týchto výnimočných narodenín priniesol tortu.
Pán Bago je človek nepochybne spokojný, výnimočne skromný, so silne ukotvenou vierou a vysoko položenou hodnotou patriotizmu.
Nedá nám nespomenúť, ako Pán Bago na konci rozhovoru dodáva: „Ešte niečo Vám poviem – nikdy sa nespúšťajte Pána Boha!“.
Na záver možno pripomenieme ako sa švajčiarsky filozof a básnik Amiel Fréderik Henri vyjadril k starobe ako takej: „Dôstojne znášať starnutie je vrchol múdrosti a jedno z najťažších umení života.“.
Ešte raz všetko najlepšie pán Bago!
